TOMÁŠ VU THANH

PRIEKOPNÍK CAPOEIRY NA SLOVENSKU

Jeho meno práve slovensky neznie, no na Slovensku žije aj s rodinou už dlhé roky. Naplno sa oddal svojmu koníčku a dnes inšpiruje a vzdeláva stovky slovákov medzi ktorými nerobí žiadne rozdiely. Okrem profesionálov sa venuje aj hendikepovaným. Tomáša Vu Thanha poznajú pod prezývkou Latino. Je trénerom Brazílskeho bojového umenia CAPOEIRA a jeho činnosť si rozhodne zaslúži vašu pozornosť.

TOMÁŠ:

“Ten správny smer ti ukáže tvoja vášeň a nadšenie z cesty za tvojím cieľom!”

Prvé zoznámenie sa s capoeirou bolo v roku 2002 kedy som sa spoznal s mojim kamarátom Viktorom Vincze, s ktorým sme po zhliadnutí filmu “Majster neznámeho boja” (film venovaný capoeire) začali napodobnovať rôzne techniky capoeiry. Nebola to teda žiadna sláva no veľmi nás to bavilo. Chceli sme sa zlepšovať. Postupnne sme hľadali rôzne videá a pohyby na internete, kde ich vtedy bolo len veľmi málo. Napriek tomu sme usilovne trénovali každý deň. Skúšali sme napodobňovať profíkov z videí a fotiek. Pracovali sme aspoň s tým málom, čo sme mali. Väčšinou šlo o akrobatické kúsky, premety a saltá.

Ako ten čas išiel snažili sme sa zbierať čo najviac informácií a hlavne hľadať najbližší klub, kde by sme sa mohli učiť robiť veci správne. Ten bol v Bratislave. Rozhodli sme sa im napísať email a pozvať chlapcov k nám do Komárna. To bol presne ten moment, ktorý odštartoval moju cestu za ozajstnou capoeirou.

Musím poznamenať, že to bola dosť dlhá a a taktiež veľakrát veľmi náročná cesta. Predtým u nás capoeiru ľudia nepoznali. Vždy keď sme si ju chceli nejako presadiť ľudia nás brali s rezervou a často sa nám posmievali. Veď čo, chlapci si vonku skákali na nejaké latinské pesničky, kopali okolo seba a robili rôzne premety. Stretol som sa aj s tým, že si mysleli že sme nejaká sekta.

Na druhej strane sa ani nečudujem. Naše zručnosti boli otrasné. Naučené pohyby z filmu a nejakých videí.. Čo bolo však najdôležitejšie, mali sme veľkú túžbu trénovať a rozvíjať  sa. Po roku takéhoto samovzdelávania sme sa rozhodli navštíviť klub v Bratislave. Každý týždeň sme sa snažili dochádzať na tréningy. Utekali sme rovno zo školy a osobným vlakom, ktorý šiel 3 hodiny, sme dochádzali 100km. Tam sme 2 hodiny trénovali a potom zas 3 hodiny cestovali naspäť. Našim rodičom sa to vôbec nepáčilo. Prichádzali sme neskoro večer, nehovoriac o tom, že sme veľakrát aj zmeškali vlak a išli sme nočným autobusom o 2:15 ráno. Vďaka týmto momentom ale mám najlepšie zážitky, na ktoré nikdy nezabudnem!

Ako som cestoval na tréningy do Bratislavy, uvedomil som si aké dôležité je vzdelávať sa a rásť. Mnoho z chalanov v partii nechcelo investovať. Keď už mali platiť za tréningy tak si to rozmysleli. Toto je veľká chyba, ktorú robí mnoho ľudí. Nič, totiž nie je zadarmo. Ja som všetky svoje peniaze dával do toho aby som sa stal lepším. Platil som si semináre, cestovné.. spával som v telocvičniach a jedol som to, čo som si urobil doma!  Veril som v hĺbke duše, že robím správnu vec a že raz príde ten moment, kedy sa to všetko vráti. Nevedel som presne, že kedy ale bol som si istý že to príde!

Po dlhých rokoch každodenných tréningov sme si otvorili vlastný klub v Komárne. Momentálne trénujeme už aj v mestách Galanta, Nitra, Komárno, Senec a v Maďarskom meste Gyor a Tatabanya. Snažíme sa rozvíjať capoeiru všade kde je to možné! Zúčastňujeme sa rôznych seminárov a súťaží na Slovensku aj v zahraničí. Sme tiež organizátormi veľkých podujatí. Vediem projekt, v ktorom sa venujeme mentálne postihnutým ľuďom, kde sa snažíme pohybmi capoeiry zlepšiť po fyzickej ale aj mentálnej stránke.

Od mladého veku som veľmi rád sledoval úspešných športovcov, ako sa pripravujú na súťaže a čím všetkým si musia prejsť aby dosiahli svoj úspech. Tvrdé tréningy, prísne stravovanie, mentálna príprava, atď..

Každý rok sa spolu s mojím tímom zúčastňujeme na rôznych súťažiach doma aj v zahraničí.
Medzi moje najväčšie úspechy patrí:
– 2x umiestnenie  na 1. mieste na Majstrovstvách Európy

– na Majstrovstvách sveta v Brazílií som sa umiestnil minulý rok na 5. mieste. Bola to pre mňa asi najťažšia súťaž v mojom živote. Súťažil som v profi kategórií a medzi mojimi súpermi bolo veľa domácich športovcov. Brazilci sú veľmi cieľavedomí a temperamentní a urobia všetko preto aby vyhrali.

Medzi ďalšie osobné úspechy patria ocenenia športovca mesta za skvelé výsledky v oblasti rozvoja športu a umiestnenia na rôznych menších súťažiach. Tieto ocenenia mi dávajú motiváciu viac a viac súťažit a reprezentovať mesto a našu krajinu lebo vidím že to má zmysel.

Samozrejme nesmiem zabudnúť na mojích žiakov či už deti alebo dospelých. Cestujú somnou všade kde sa len dá a taktiež sa umiestňujú na medailových pozíciách. Nič nie je krajšie ako sledovať svojich žiakov predvádzať výnimočné výkony na súťažiach!

Capoeira pre mňa znamená životný štýl vďaka ktorému si plním sny a životné ciele! Vďaka capoeire som mal možnosť precestovať mnoho krásnych miest u nás aj v zahraničí. Trénoval som s najlepšími na svete a mal som príležitosť spoznať množstvo úžasných ľudí rôznych kultúr! Mal som obrovskú česť spolupracovať aj so známymi osobnosťami z obrazoviek.

Mojim zámerom nie je urobiť zo všetkých ľudí capoeiristov za každú cenu. Snažím sa im ukázať aspoň nejaký smer k aktívnejšiemu životnému štýlu a tak možno nájsť tú pravú hodnotu samého seba. Som vďačný za možnosť budovať komunitu skvelých športovcov, ktorí sa snažia ukázať svetu že aj v tejto rýchlej dobe, kde je stále veľa nenávisti medzi ľuďmi, dokážeme držať pokope a robiť tento svet lepším bez rozdielov rasy, náboženstva a kultúry.
 
Moja vízia je jasná. Chcem čo najlepšie budovať a rozvíjať svoje kluby lebo presne tie to tu budú po mne budovať a šíriť ďalej. Snažím sa im vytvárať stále lepšie podmienky. Je predo mnou ešte dlhá cesta ale keď som sa dostal až sem tak verím, že všetko je možné a že to dotiahneme veľmi ďaleko!
.

Nikdy sa nevzdávajte niečoho len kvôli tomu, že vám ostatní neveria a neberú vás vážne. Ani moje učiteľky v škole ma nebrali vážne, keď som každú prestávku skákal po chodbách.. teraz ku mne na tréningy chodia ich deti! Dôležité je aby ste najprv verili sami sebe a hlavne vedeli kam mierite a čo chcete dosiahnuť.

Ja by som tu veľmi rád po sebe niečo zanechal.. niečo čo tu bude ešte veľmi dlho ľuďom pripomínať celý náš príbeh. Verím, že jedného dňa budú ľudia veriť mojim dlhoročným skúsenostiam skutočne vo veľkom a ja budem mať svoje vlastné školy, kde budeme vychovávať nové a nové generácie!

Na záver by som vo svojom mene a v mene všetkých capoeiristov chcel zo srdca poďakovať všetkým, ktorí nám za posledné roky akokoľvek pomohli a umožnili nám napredovať.
Veľká vďaka patrí tímu Journey to Greatness. Vďaka vám budú o našej capoeire vedieť ďalší ľudia a tým jej pomáhate rásť. Robíte skvelú prácu a pomáhate inšpirovať mnoho ľudí! Som rád, že môžem byť súčasťou JTG rodiny.
.
 

Capoeira na Slovensku? Prečítaj si, ako to vidí Latino!

<
Vedel si, že svet capoeiry na Slovensku každým dňom rozkvitá viac a viac? O jej šírenie sa stará aj Tomáš Vu Thanh, ktorého však nikto neosloví inak, než Latino. O tom čo robí, ako dostal svoje meno a ako capoeira zmenila jeho život sa môžeš dočítať v dnešnom rozhovore.
Ahoj Latino, môžeš sa nám predstaviť? Kto si a čo vlastne robíš?

Ahojte, dovoľte aby som sa predstavil. Moje meno je Tomáš Vu Thanh, ale každý má pozná pod capoeiristickou prezývkou Latino. Som trénerom brazílskeho bojového umenia capoeira a venujem sa jej od roku 2002.

Prečo si dostal meno Latino?

V capoeire je zvykom, že každý jeden capoeirista má svoju prezývku, vyplýva to z histórie. Keďže nejakú dobu bola capoeira zakázaná kvôli kriminalite, zlodeji mávali až 3 prezývky, preto bolo veľmi ťažké, dopátrať sa k ich identite. V súčastnosti sa prezývky zachovali už len ako tradícia u capoeristov. Väčšinou prezývky dostávaš na základe výzoru, správania alebo sa k tomu viaže nejaká historka. Moja prezývka Latino vznikla kvôli výzoru, keďže mám tmavšiu pokožku (smiech).

Keby si si mal zmeniť svoje capoeira meno, ako by si sa volal?

Fúúúha, tak nad týmto som nikdy neuvažoval, ale možno Wu-tang Clan, keďže moje priezvisko je Vu Thanh (smiech). Som spokojný s tým, čo mám teraz (smiech).

Dávaš aj ty prezývky ľuďom? Ktorá je najvtipnejšia, akú si komu dal?

Samozrejme, prezývky rozdávam aj ja. V našom klube ich je mnoho, ale nedávno som dal jednému malému žiakovi prezývku Dexter ako z rozprávky Dexter’s Laboratory. Úplne sa podal na hlavného hrdinu rozprávky. Nielenže má okuliare, ale hlavne je to veľký špekulant a šikovný capoeirista.

Kedy si sa o capoeire dopočul prvýkrát a kedy ti ukradla srdce?

Prvýkrát som sa o capoeire dozvedel cez môjho kamaráta, ktorý videl film o tomto bojovom umení. Volal sa Majster neznámeho boja. Tento film je najväčšia modla capoeristov a vďaka nemu dalo mnoho ľudí capoeire šancu. Niečo také, ako v prípade Kickboxera (smiech). Zohnali sme si VHS-ku a videli sme ten film asi miliónkrát. Podľa neho sme začali trénovať a bol to ten zlom, keď sme si povedali, že toto chceme robiť a od tej doby sme začali zbierať čo najviac informácií, kde sa len dalo. Lenže doba bola iná a informácie sa vtedy hľadali veľmi ťažko.

Ako ti capoeira zmenila život?

Úplne od základov! Každý deň môjho života je hlboko prepojený s capoeirou, či už sa bavíme o tréningoch, o organizácii alebo riešení rôznych situácií, ktoré s ňou súvisia. Capoeira ma naučila naozaj veľa, nielen ako trénovať, ale hlavne ako žiť. Ukázala mi cestu, po ktorej chcem ísť – že chcem napredovať, budovať a zanechať tu pre našu generáciu niečo, z čoho sa môžu inšpirovať. Vo svete je veľa zla, vojen, rasovej nenávisti a mnoho iných negatívnych vplyvov, tak si myslím, že aspoň my, ktorý sa venujeme bojovým umeniam, vieme ísť príkladom svetu, ako je možné spolu vychádzať.

Na akom stupni si?

Momentálne sa nachádzam na stupni Instructor (fialovo-hnedý opasok). Pre lepšie pochopenie porovnania, je to ako mať hnedý opasok v brazílskom jiu-jitsu (pozn. redakcie ďalej len ako bjj).

Aká veľká je komunita capoeiristov na Slovensku, poznáte sa medzi sebou?

Komunita na Slovensku sa rozrastá. Svedčia o tom rôzne workshopy a súťaže na Slovensku. Snažíme sa komunikovať a vychádzať medzi sebou, pozývame ľudí na rôzne akcie a spoločne rozširujeme toto umenie všade, kde sa len dá!

Navštevuješ sa aj s ľudmi z iných gymov na Slovensku, ktorí vyučujú capoeiru?

Áno, snažím sa stretávať aj s inými skupinami a pozývať ich rôzne semináre, ktoré organizujeme. Nemám rád politiku v športe. Myslím, že to dosť brzdí rozvoj daného športu. Ľudia by sa mali podporovať, učiť sa jeden od druhého, a keď si chcú zmerať sily, na to sú súťaže. Bohužiaľ, v každom športe funguje politika, dokonca aj v capoeire, ale u nás na Slovensku, je to ešte v porovnaní s inými krajinami dosť dobré. Snažíme sa vychádzať a touto cestou zdravím všetkých capoeiristov na Slovensku.

Chodíš naberať inšpiráciu aj do zahraničia, myslíme vo forme workshopov?

Za inšpiráciou a vzdelávaním cestujem na rôzne semináre, ktoré sa konajú väčšinou v Európe. Je tam prítomný aj môj Majster Paçoca. Vždy to je tak 2- krát do mesiaca, čo je dosť, ale pre človeka a klub je to presne toľko, koľko potrebuje na to, aby sa posúval. Takisto, raz za 2 roky vždy vycestujeme do Brazílie, kde čerpáme najlepšie poznatky od starých majstrov capoeiry.

Koľko študentov spadá pod tvoj dohľad?

Za ten čas, ktorý sa venujem capoeire sa mi podarilo vychovať skvelých žiakov, ktorí si v iných mestách vytvorili vlastné gymy, kde capoeiru vyučujú druhých ľudí. Capoeiru som rozložil medzi Komárno, Nové Zámky, Senec, Nitru a Galantu. Zasahujem aj do Maďarska, kde ju môžu ľudia trénovať v mestách ako sú Gyor, Tatabanya a Mossonmagyarovar. Dohromady sa staráme okolo 200 študentov.

Čo je najdôležitejšie, k čomu sa snažíš viesť svojich študentov?

Svojich žiakov sa snažím viesť hlavne k zdravému športovému životnému štýlu, aby čo najlepšie rozvíjali samých seba a zanechali po sebe to najlepšie, čo môžu. Taktiež je dôležité viesť ich k vzájomnému rešpektu a pokore.

Ako dlho trvá človeku, kým sa naučí napríklad salto?

Všetko je to o tom, na akej úrovni fyzickej zdatnosti sa človek nachádza. Na tréningoch spočiatku žiakov učím dlhé mesiace základy – kopy, úhyby a ľahkú akrobaciu. Je dôležité pripraviť telo postupne od základov, kým sa posunie k pokročilejším veciam. Niektorí ľudia sú schopní sa to naučiť v priebehu 2 až 3 mesiacov, ale druhá vec je využiť tieto základy v praxi, keďže počas hry nemôžeš len tak skončiť (smiech). Ale k tomu, aby si bol capoeirista, nepotrebuješ vedieť salto (smiech)!

Ako vyzerajú tréningy začiatočníkov a čím sa líšia od tréningov pokročilých?

Tréningy začiatočníkov sú zamerané najmä na ľahké a základné cviky a základné pohyby capoeiry. Dôležité je, aby sa telo najprv posilnilo a predišlo zraneniam a musíme dbať hlavne na to, aby sa nezaťažovali kĺby. U pokročilých už trénujeme rôzne kombinácie. Ako príklad uvediem rôzne kopy vo vzduchu, kde to následne trénujeme aj vo dvojiciach.

Čo zvyčajne spievate alebo je hudba väčšinou čistá improvizácia?

Hudba je neoddeliteľnou súčasťou capoeiry. Hudobné nástroje určujú tempo hry a taktiež aj druhy hry, či už sa jedná o tempo pomalé alebo rýchle. Pesničky sú rôzneho charakteru, väčšinou sa spieva o histórii rôznych majstrov.

Trénuje sa vždy v skupine, alebo sú možné aj súkromné tréningy?

Trénujeme vždy skupine, samozrejme, mávam aj súkromné tréningy, keď niekto potrebuje dopilovať techniky.

Využívajú sa pri capoeire nejaké pomôcky ako napr. fightery využívajú rukavice?

V capoeire sa nevyužívajú žiadne pomôcky. Jediné, čo zvykneme využívať sú lapy, do ktorých trénujeme kopy.

Vyrieš nám túto odvekú otázku – je capoeira bojový šport alebo je to tanec?

Toto je otázka, ktorú dostávam skoro vždy (smiech) a stále by sa o tom dalo donekonečna polemizovať. Z môjho pohľadu to vidím tak, že keby capoeira neskrývala bojové umenie, tak by neexistovala. Práve vďaka capoeire sa dokázali otroci ubrániť a oslobodiť od svojich pánov. Toto je absolútne najpodstatnejší historický fakt.

Veľa ľudí má o capoeire skreslený obraz kvôli tým, ktorí ju vyučujú. Vďaka internetu alebo hrám, akými sú napr. Tekken sa ľudia na ňu pozerajú s neskrývaným posmechom. Snažím sa tieto fakty vyvracať a dať capoeire trochu viac rešpektu, ktorý si zaslúži ako netradičné bojové umenie. V capoeire sú napr. veľmi rýchle a efektívne kopy, ktoré sú podobné ako v ostatných bojových umeniach. Do svojej pohybovej pamäte ich zapája aj množstvo významných MMA zápasníkov už len kvôli tým spomínaným kopom. Capoeira trénuje človeka tak, aby bol uvoľnený a zároveň výrazne prospieva k zlepšeniu reflexov a stabilite tela. O pozitívnych účinkoch by som mohol písať donekonečna, pretože negatívne podľa mňa neexistujú (smiech). Netvrdím, že je to najefektívnejšie bojové umenie, ale nie je to ani tanec. Je to bojový tanec (smiech)!

Správny capoeirista musí byť pripravený na všetko, čiže aj na boj. Preto sa my, pokročilí capoeiristi snažíme trénovať aj túto časť.

Touto cestou chcem poďakovať všetkým skvelým zákazníkom, ktorí capoeiru vyskúšali a zároveň ju rešpektujú a šíria jej dobré meno! Aj vďaka vám týmto spôsobom rastie a ide hore. Veľkú zásluhu má na tom aj skvelý zápasník z oktagonu Ľudovít Klein. Ďakujem Lajoško!!!

Aký veľký je faktor násilia v capoeire? Ide o dominantný prvok, alebo je to skôr nechcená nutnosť?

Capoeira už vôbec nie je taká násilná, ako voľakedy. Kedysi sa používala ako nástroj pre vydobytie slobody. Teraz je to úplne naopak. Snaží sa o čo najmenšie násilie. My sa snažíme capoeiru trénovať efektívne, byť pripravení na všetko a ak príde na konflikt, nenechať si len tak nakopať prdel (smiech)!!!

Sú zranenia pri tomto športe bežné? Aké bolo tvoje najhoršie?

Tak ako v každom športe, aj v capoeire treba počítať s úrazmi. Ja osobne som nemal žiadne vážne zranenia, ale bol som svedkom, keď sa jeden človek nedokázal vyhnúť kopu toho druhého a to bol čistý vypínač (smiech). V prvom rade sa snažím dbať na zdravie a čo najlepšie znížiť riziko úrazov.

Ktorá končatina by ti chýbala najmenej?

Ani neviem, asi najskôr ruka.

Kto je tvoj majster a čo človek potrebuje k tomu, aby sa stal majstrom?

Môj majster sa volá Mestre Paçoca, ktorý pochádza z Brazílie. Capoeire zasvätil celý svoj život a patrí medzi špičku uznávaných majstrov vo svete capoeiry. Popri nej sa aktívne venoval aj bjj, v ktorom získal čierny opasok. Nejakú dobu trénoval aj v Bratislave. Dlhú dobu žije v Európe, konkrétne v rakúskom Klagenfurte. Mestre Paçoca bol medzi prvými capoeiristami v Európe, kde vďaka nemu vznikli kluby po celej Európe. Zaslúžil sa o vznik klubov najmä v Rakúsku, Česku, Slovensku, Rusku a v Maďarsku. Na to, aby sa človek stal majstrom potrebuje dlhoročné skúsenosti – nie len tréningového charakteru. Musí pochopiť hlavne filozofiu capoeiry, byť prínosom pre toto bojové umenie a rozvíjať ho vo všetkých aspektoch.

Popíš nám ho čo najvýstižnejšie a povedz nám, čo dôležité si sa od neho naučil?

Je jeden z najdôležitejších ľudí v mojom živote. Vďačím mu za to, kde som a kým som. Vyrastal vo veľmi ťažkých podmienkach a bez rodiny. Capoeira bola jeho východiskom vďaka, ktorému prežil. V Brazílii je to totiž tak, že keď sa deti odmalička nezačnú venovať športom, je takmer isté, že skončia v kriminále. Ukázal mi, že tvrdou prácou a vierou sa dá dostať na vrchol, a že z ničoho je možné vybudovať niečo, čo môže ľuďom zmeniť život. Pricestoval do Európy úplne sám, nevedel jazyk, nevedel sa dorozumieť, ale aj napriek tomu dokázal vybudovať a vychovať skvelých capoeiristov po celej Európe. Trénujem pod ním približne 13-násty rok a snažím sa ísť v jeho šľapajách. Naučil ma rešpektu, disciplíne, pokore a každodenne sa učím a čerpám od neho čo najviac informácii.

Akým jazykom hovorí tvoj majster a koľko má rokov?

Môj majster hovorí portugalčinou, čo je rodný jazyk brazílčanov. Taktiež hovorí anglicky, nemecky a za ten čas u nás sa naučil a niečo po slovensky (smiech). Ak ho raz stretnete, nebuďte prekvapení, keď vám povie pár slov po slovensky, hlavne, keď vám povie, že je rodený slovák. Veľmi rád sranduje takýmto spôsobom (smiech). Paçocu má 45 rokov.

Ako si sa spoznal so svojim majstrom? Bola to náhoda, alebo si ho zámerne vyhľadal?

S Paçocom som sa spoznal na tréningu v Bratislave. S chalanami sme cítili, že sa musíme posunúť v tréningoch vpred a tak sme hľadali najbližšie kluby na Slovensku, pričom bol jeden zhodou okolností v Bratislave. Tak sme sa vybrali na vandrovku a vtedy ešte netušili, že tam každú stredu vedie tréningy okrem chlapcov aj náš majster. Už pri prvom stretnutí z neho išla veľmi pozitívna energia. Od tej doby sme chodili častejšie na tréningy do Bratislavy a to hneď, keď nám skončilo vyučovanie v Komárne. V tú dobu to pre nás bolo, ako keby sme chodili do New Yorku (smiech). Viete si asi predstaviť, akí sme boli vyplašení, keď sme vystúpili z vlaku a nevedeli, kam ísť. Tréning vždy skončil o 21:00 a vlak nám chodil 21:15. Samozrejme, že sme ho nikdy nestihli, tak sme do 2:15 ráno chodili domov Turancarom a ráno hneď do školy! Nechcite vedieť, čo na to rodičia (smiech), ale to je už na iný rozhovor.

Stále však tvrdím, že to bolo najlepšie rozhodnutie v živote. Približne v tejto dobe som sa začal učiť capoeire na reálnom leveli. Vtedy sme zistili, že všetko, čo sa sme sa učili z informácií, ktoré sme mali, nám bolo na dve veci. Všetko bolo zle, tak sme museli začínať pekne od začiatku.

Ako prebieha taký capoeira turnaj? Ako by si vysvetlil laikovi pravidlá alebo celý ceremoniál?

V capoeire prebiehajú súťaže v rôznych kategóriách. U detí sa dbá na rozdelenie do vekových skupín a dospelí sú rozdelení podľa stupňov opaskov, čiže začiatočníci, pokročilí a profi. Na súťažiach sa hodnotí mnoho aspektov ako plynulosť hry, prevedenie techniky, úhyby, kreativita a aj samotná hra dvoch hráčov. Úlohou nie je ukončiť toho druhého ako je to v iných bojových umeniach, ale vytvoriť hru, kde musíte čo najlepšie improvizovať. U pokročilých sú už povolené aj rôzne strhy, kedy môžu dostať druhého hráča k zemi. Takéto hry sú dosť nebezpečné, keďže capoeirista musí byť čo najviac v strehu a včas sa vyhýbať kopom a taktiež protiútokom. Všetky tieto hry bodujú rozhodcovia, ktorí sú väčšinou Majstri a hodnotí sa podľa číselných bodov.

Zdá sa, že si takým ambasádorom pre capoeiru na Slovensku a cestuješ kade-tade, kde sa ti zatiaľ najviac páčilo a prečo?

Keď sme začínali v Komárne, tak som veľmi túžil po tom, aby sa o Capoeire dozvedelo veľa ľudí. Časom, keď bol o capoeiru väčší záujem aj vďaka vystúpeniam na rôznych akciách, tak sme začali cestovať do blízkych miest. Takýmto spôsobom sme rozbehli naše pobočky. Za ten čas sa nám podarilo capoeiru priniesť do veľa miest nie len na Slovensku, ale aj do Maďarska. Všade, kde vediem tréningy sa cítim doma, všade sa vraciam rád, pretože stretávam množstvo zaujímavých ľudí a je to veľké plus. Lebo presne takýmto spôsobom budujeme vlastnú skupinu, ale taktiež získavam veľa kontaktov, vďaka ktorým sa nám otvárajú nové možnosti. Samozrejme, v Komárne je kmeňová základňa, kde sa konajú najväčšie akcie. Počas tých dlhých rokov, ktorým sa capoeire venujem, ale už začínam cítiť, že je čas priniesť veľké podujatia aj do iných miest. Ak by som mal odpovedať, kde sa mi páčilo najviac, tak všade tam, kde mám svojich žiakov, ktorých trénujem a patria pod moju kompetenciu. Precestoval som už veľa krajín, ale aj tak som sa vždy tešil na svojich žiakov.

Ako veľmi sa svet capoeiry zmenil za tú dobu, odkedy si s ňou začal? Akým smerom myslíš, že sa bude uberať?

Capoeira v súčasnej dobe ide veľmi rýchlo hore a čoraz viac ľudí sa o ňu začína zaujímať. Je možné cvičiť ju takmer všade. V Európe sa cvičí už aj na univerzitách, v rôznych športových krúžkoch, vo fitnes centrách vo forme aerobiku. V tejto dobe sú informácie ľahšie dostupné, takže je možné učiť sa v reálnom čase na reálnom mieste, takže nemusia za znalosťami cestovať nejako ďaleko. Má to však aj odvrátenú stranu. S nárastom prístupu k informáciám pribúdajú tzv. Internetoví tréneri, ktorí majú nakukané videá z youtube, ale pritom ich chýbajú reálne skúsenosti, ktoré získaš len vydretými hodinami na tréningu. Na týchto si treba dať pozor, vždy si treba overiť trénerove reálne výsledky ešte skôr, ako sa k nemu zapíšeš na tréningy.

Kde je podľa teba capoeira najrozšírenejšia? Kde sa podľa teba nachádza najviac jej členov a prečo si myslíš, že je to tak?

V minulosti capoeira bola väčšinou rozšírená vo väčších mestách v Európe, kde bolo viac ľudí a tým pádom aj viac možností. A teraz je to skôr o tom, akým lídrom dokáže byť tréner, a ako sa podieľa na rozširovaní svojho klubu. Takže podľa mňa je jedno, o akom štáte alebo meste sa bavíme. Najdôležitejšie je aj tak to, ako sa staráš o svojich žiakov.

Už si niekedy usporiadaval batizado na Slovensku?

Batizado je najväčší sviatok capoeristov. Pri tejto príležitosti capoeiristi dostávajú opasky. Je to iné ako v iných bojových umeniam, kde pre získanie opasku musís absolvovať rôzne skúšky. Naše skúšky prebiehajú počas každého tréningu. Batizado je skôr veľká slávnosť, pri ktorej sú pozvaní rodinní príslušníci a pre širokú verejnosť máme vždy pripravený kultúrny program, kde ľudia môžu zažiť tú pravú brazílsku atmosféru. Momentálne organizujem už 8. ročník. Snažím sa pozývať zahraničných hostí a taktiež brazílskych majstrov, ktorí počas víkendu vedú tréningy pre deti a dospelých. Mojim cieľom je vždy priniesť do nášho mesta (alebo aj krajiny) významných ľudí, a to tak, aby mali moji žiaci možnosť čerpať čo najlepšie skúsenosti, a aby mala široká verejnosť z batizada primeraný kultúrny zážitok.

Kedy bude najbližšie batizado, ktoré by si mohli prísť pozrieť aj čitatelia figurekeepera?

Najbližšie batizado bude 3. marca. Organizujeme ho každý rok a snažím sa vytvoriť skvelý kultúrny zážitok hlavne pre verejnosť. V roku 2019 to bude opäť v marci, ale ak máte možnosť, srdečne vás pozývam, pretože to bude úžasný zážitok.

Kým by si bol, kebyže nerobíš capoeiru? Neuvažoval si napr. O bjj?

Predtým, ako som začal s capoeirou, tak som hrával futbal a išlo mi to celkom dobre. Môj tréner telesnej ma vždy prehováral, nech ostanem, lebo vo mne videl potenciál, ale capoeira bola pre mňa oveľa silnejšou záležitosťou, nehovoriac o tom, že mi prišla zaujímavejšia.  

Venujem sa aj bjj, tento šport sa mi veľmi páči a už dávnejšie som uvažoval, že sa začnem venovať len tomu. Keď som bol na tréningoch u môjho majstra v akadémii, vždy po capoeire viedol hodiny bjj, ale po prvom tréningu som bol vždy tak rozbitý, že som sa zmohol len pozerať. Snažím sa trénovať, keď mám čo i len trochu času a neobmedzujú ma okolnosti ako napr. keď sa nechystám na žiadnu súťaž capoeiry. Nejaké súťaže už za sebou mám a veľmi sa mi páči lifestyle bjj. Vždy tam stretnem skvelých ľudí a veľakrát dáme zo zábavy nejaké skills z capoeiry. Určite sa chcem naďalej zdokonaľovať aj v tomto športe, i keď skĺbiť 2 komplexné športy nie je nijaká sranda, keď sa do všetkého snažíte dať maximum. Živým príkladom je majster Paçoca, ktorý drží najvyšší stupeň v capoeire a taktiež čierny opasok v bjj. Samozrejme som v prvom rade capoerista a nikdy nezabudnem odkiaľ som prišiel. Vďaka capoeire som sa dostal aj do komunity iných športov a chcem, aby ma ľudia poznali a pamätali si ma ako capoeiristu!

Dokážeš odhaliť internetového trénera hneď podľa pohybov napr.?

Myslím, že každý správny capoeirista vie rozpoznať takéhoto „youtube“ trénera. Rozdiel medzi takýmto tzv. Eddym Gordom (Tekken) a capoeiristom sa líši vo filozofii. Môže hocako skákať a kopať, pokiaľ nevie odovzdať svojim žiakom ten spirit capoeristu, je pre nich absolútne nepoužiteľný, pretože im nedokáže pomôcť rozvinúť ich schopnosti! Preto odporúčam každému, kto chce začať, aby začal cestovať do najbližších klubov, ktoré majú výsledky a ak sa chcete vzdelávať, investujte do seba. Nehovorím, že máte automaticky vycestovať do Brazílie, ale hľadajte čo najlepšie možnosti, ako byť blízko tých najlepších a čerpať informácie a možno, jedného dňa ich pôjdete čerpať aj do Brazílie. Nám rodičia lístky do Bratislavy nepreplácali, lebo sme sa vždy vracali neskoro a oni sa o nás báli, ale vždy sme sa vynašli. Napr. tak, že sme si nekupovali desiatu v škole (smiech).

Čo je tvojim najväčším snom?

Môj cieľ je vychovať čo najviac skvelých športovcov, ktorí budú pokračovať v mojich šľapajách. Mojim snom je teda to, aby capoeira rástla navždy, aj keď tu už nebudem. Vkladám veľa úsilia do toho, aby sa naše umenie dostalo do povedomia širokej masy ľudí. Chcem ísť ľuďom príkladom a inšpirovať ich k životnému štýlu.

Kedy si naposledy pokašľal niečo, a nikomu o tom nepovedal?

Vždy sa niečo pokašle, najmä pri organizácii rôznych eventov. Ale patrí to k tomu. Bolo mnoho takých chvíľ, kedy som vôbec netušil ako mám daný problém vyriešiť, ale vtedy človek musí improvizovať. Ak je už fakt neskoro, tak hľadať aspoň možno náhrady. Boli veci, ktoré sa podarilo zachrániť na poslednú chvíľu, ale boli aj také, ktoré zhoreli na plnej čiare. Konkrétne vám nepoviem, lebo nechcem (smiech).

Čo je pre teba najlepšia vec, ktorú si si kedy kúpil?

Prvý lístok na vlak do Bratislavy na tréning (smiech), ktorý mám dokonca odložený.

Ďakujeme Latinovi, že sa s nami podelil o také množstvo informácií a tak nášmu tímu, no i tebe priblížil svet capoeiry. Určite sa nezabudni zúčastniť batizada, ktoré je na Slovensku len raz ročne. Viac informácií o akcií nájdeš tu! Nepremeškaj to!